Ráno ako vystrihnuté z romantickej rozprávky… Všade naokolo veľa snehu, deti vybehujú z blokov a za sebou ťahajú sánky. Proste krásne pravoslávne vianoce (škoda, že aj naše neboli také biele). Avšak keď vidím to zasypané auto… Už len pri pomyslení na to, že ním budem musieť niekam vycestovať mi na chrbte naskočí husia koža. Utešujem sa tým, že podvečer to bude lepšie.
No nič. Aj tak som si to len nahováral. Veď celý deň v spravodajstve ukazovali havárie, poľadovice a kopy snehu. Naivne som si myslel, že u nás to bude lepšie…
Vychádzam z bloku k zaparkovanému automobilu a po desiatich minútach úmorného studeného boja so snehom nakoniec bitku vyhrávam. Môžem nasadnúť, zapnúť svetlá a samozrejme aj stierače, keďže snežiť neprestáva. Z parkoviska sa vychádza ťažko, keďže je postavené pod kopcom a autá stoja nielen po krajoch, ale aj v strede. Tu pluh zablúdi len málo kedy, keďže sa tu vlastne ani nevojde. A keď sa nejaký menší aj nájde, tak všetkých dookola zobudí o štvrtej ráno.
Prechádzam na cestu od blokov. Tu jazdia už aj autobusy, tak si myslím, že to bude lepšie. Ale opätovne sa mýlim. Ani len vyjazdené koľajničky. Nič. Iba biela cesta. Nezostáva mi nič iné ako nasledovať ostatné autá rýchlosťou dvadsať, maximálne tridsať kilometrov za hodinu. A už pomaly prestávam veriť.
Pri výjazde na hlavný frekventovaný ťah sa moje obavy potvrdili. Ani náznak po odhŕňavačoch snehu. Absolútne zasnežené a klzké cesty. Možno ani reťaze by nepomohli. Cesty o posýpavaní už dávno nepočuli. Takže celou cestou krásne v dvojke, na rovinke možno aj v trojke.
A pri ceste naspäť (podľa očakávaní) žiadna zmena. Kde sú všetci cestári? Všade z každej strany nám všetci tvrdia, že “makajú” na sto percent. Avšak výsledok nulový. Netvrdím, že to majú jednoduché. Ale prečo keď nasneží čo i len centimeter snehu, tak na Slovensku je z toho hneď kalamita? Nie je pravdou, že peniaze všetkých nás idú aj na to, aby sme cesty mali upratané?? Napríklad tému o takých chodníkoch už ani nezačínam rozoberať, keďže to je z iného súdku a kapitola sama o sebe, i keď za povšimnutie by všetky tie zlomeniny a odreniny na zamrznútych chodníkoch isto stáli.
To bude odomňa asi aj tak všetko, pretože odtiaľto od počítača to aj tak nezmením. Škoda len, že to nezmenia tí, ktorí by aj mohli. Do tej doby nám neostáva nič iné, len si zaobstarať svoj vlastný pluh…
Napíšte komentár