Tento článok sa píše už veľmi dlho…

Je to už niekoľko týždňov, možno mesiacov, čo sa snažím o tento článok. Voľajako nestíham. Možno ho len zo seba neviem dostať. Možno som “len” stratil inšpiráciu. Neviem, ale akoby som zabudol písať…

Možno trochu depresívne vety na úvod, ale zrejme vystihujú tých pár posledných už vyššie spomínaných týždňov, mesiacov… Ten večne usmiaty mladý chlapec sa nám zmenil. Vidím ako sa všetci dookola pozerajú a mne stačí jeden pohľad na nich a viem, čo si myslia…

Zmena je život, no ja som sa nezmenil. Zmenilo sa iba dosť veľa okolo mňa…

Prišlo to ešte pred posledným článkom. Asi to bol február, možno marec – proste vonku bola ešte riadna kosa. Sedeli sme pri pive a rozmýšľali s kamarátom Erikom, čo ďalej. Treba niečo robiť, lebo takto to ďalej nejde. A rozhodli sme sa, že si rozbehneme vlastný podnik – bar. Vypočítali sme si projekt. Tu naozaj dopomohol aj Microsoft a jeho Project Manager. Vypracovanie projektu a zisťovanie všetkých vecí a hľadanie vhodného priestoru trvalo asi do konca mája, až polovice júna. O vybavovaní papierov, všetkých povolení a hlavne o slovenských úradoch a úradníkoch by som možno napísal aj celú knihu (snáď ju raz aj napíšem – no nielen o nich…ale to už je iná kapitola). Samozrejme, každý, kto niekedy podnikal alebo sa o to aspoň snažil by vám o tom tiež vedel veľa a dlho rozprávať.. Na rad prišlo zariaďovanie prevádzky a poriadne oťukávanie:) Viete ako to je, keď vás ako decko hodia do vody a buď plávate, alebo… alebo… U nás našťastie to “alebo” ešte neprišlo, pomaly sa nejaké tie “prsia” plávať učíme. Projekt sa nám podaril, predbehli sme plán o nejaký ten týždeň, čo ma veľmi potešilo. Teraz je však pred nami ešte kanál La Manche a v ňom veľa žralokov (neviem síce, či v Lamanšskom prielive naozaj nejaké žijú, ale to je jedno).

No a zatiaľ kým nedokončím oficiálnu webovú stránku, ponúkam niekoľko fotografií z môjho nového miesta písania (aj) tohto článku.

Ešte raz by som sa chcel poďakovať nášmu kamarátovi Tomášovi Labancovi, ktorý nám pomohol dotvoriť náš “imidž”. A samozrejme chcem poďakovať všetkým, ktorí nám pomohli alebo hoc len mali ochotu pomôcť.

Kým nebude stránka hotová, tak Vás zatiaľ pozývam do skupiny na Facebooku s názvom DISART BAR.

To je asi všetko, čo sa týka baru.

Druhou a možno ešte podstatnejšou zmenou v mojom živote bolo skončenie vzťahu s mojou priateľkou Nikou… Ale k tomu sa mi zatiaľ ešte asi vyjadrovať nechce. A takto verejne asi už vôbec nie.

A viete čo? Už sa asi tento dlho písaný článok aj dopísal…