Ako to vyzerá po jednom hokejovom zápase alebo ľudia majú radi bordel

Každý z nás potrebuje peniaze a keďže ja nie som výnimkou a zatiaľ som len študent, tak aj ja si popri škole zarábam na svoj sladký študentský život. Jedného dňa som sa takto dostal do domovského stánku košického hokeja – do Steel Arény. Mne a mojim kamarátom rukami prešli už tony prachu, špiny a odpadu. Počas jednej nočnej sa mi to podarilo tak trochu zdokumentovať.

Upratovanie prebehlo po stretnutí play-off medzi Košicami a Popradom. Počet divákov bol 7058 (podľa agentúry SITA). Kapacita štadióna je 8347 miest. Podotýkam, že v ten večer Košice vyhrali 5:0 a to výrazne (podľa mojich skúseností) znižuje množstvo vyprodukovaného odpadu.

Upratovanie začína jednoducho, vezmeme vrecia do ruky a pozbierame hrubý bordel na spodnej tribúne a v skyboxoch. Priemerne zo zeme zodvihneme asi 6 vriec rôznych krabíc od popcornu, sáčkov, fliaš, obalov, servítok a všetkého možného i nemožného.

Potom príde na rad drobný odpad, ktorý je v každom jednom rade. Vyzbrojení metlami, smetákmi a metličkami si s každou špinou hravo poradíme. Tento malý odpad sa vojde do piatich až šiestich krabíc, ktoré môžete vidieť na ľavej strane. Samozrejme tento aspekt záleží aj od toho, ako rozhodca rozhoduje. Čím viac v neprospech domácich, tým viac popcornu lieta vzduchom na zem. Medzi týmto zametaním dvaja z nás pomocou vysávačov dávajú “dokopy” skyboxy.

Po tomto výkone nasleduje znášanie plných košov, resp. plných vriec zo spodného poschodia a z poschodia skyboxov. Druhé menované vrecia (plné skla z fliaš a ktovie čoho) odporúčam každému, kto by chcel vyzerať aspoň takto. Fajnšmekrom odporúčam o niečo síce ľahšie, ale o to “fajnovejšie a chutnejšie” vrecia z parkoviska. Keďže je vo vnútri štadióna zakázané fajčiť (ako na každom štadióne), tieto sú plné ohorkov od cigariet a vyliateho piva. Keď ešte zaprší, tak vzniknutá zmes je trochu zriedená, a vtedy sa tieto vrecia nosia ku kontajneru najlepšie. Keď sa Aréna rozbiehala, zvykli byť tieto “špakovky” plné predmetov typu dáždnik a PET fľaša. A tieto sa nosili úplne, ale úplne najlepšie. Dnes sú tieto predmety už skôr výnimkou ako pravidlom. Ľudia sa ich naučili na akcie nenosiť.

Ale vráťme sa k upratovaniu.

Po košoch nasledujú horné tribúny, ktoré sa kompletne (ako tie spodné) vypratajú presne takým istým spôsobom. Keďže majú menšiu kapacitu ako tribúny pod nimi, je tu aj menej odpadu. Avšak pri skoro 85 percentnom vypredaní štadióna je toho aj na hornej tribúne čo zbierať.

Z vrchu sa presunieme opäť ku spodným košom, ktoré doplníme o vrecia z hornej časti a tieto “putujú” do kontajnera. Do prázdnych košov dáme vrecia, aby ľudia mali kam odpad vyhadzovať aj nabudúce (resp. ak ten odpad do tých vriec chcú vyhadzovať).

Potom nasleduje už iba zmývanie podláh, ku ktorým sa nedostane stroj(je veľký a nedostane sa všade), ktorý obsluhuje náš šéfko (týmto pozdravujem) cez deň. Väčšinou sú to medziposchodia, schody a v neposlednej rade toalety, ale k nim sa v tomto príspevku radšej nevyjadrujem… Zvyšné práce dokončuje denná smena (tiež môžme pozdraviť).

Ešte niekoľko fotografií:

Takže asi takto vyzerá jedna nočná smena pri upratovaní v Steel Aréne v Košiciach. Ešte pozdravím všetkých mojich spolupracovníkov a spolubojovníkov proti špine a neporiadku na košickom štadióne (nebudem menovať, oni už vedia).

A keď už pozdravujem, tak môžem aj poďakovať. A to: firme Magnol s.r.o, vďaka ktorej máme prácu a Steel Aréne, vďaka ktorej máme prácu. A v neposlednom a možno aj najdôležitejšom rade ľuďom, vďaka ktorým máme prácu. Veď bez nich by to tu bolo vlastne stále čisté a my, obyčajní študenti by sme si na svoj život neprivyrobili.

Samozrejme nemôžem všetkých ľudí hádzať do jedného vreca, pretože nájdu sa aj slušní, ktorí vedia kam odpad patrí a aj im patrí moje ďakujem. Odkedy takto brigádujem, snažím sa dodržiavať poriadok a nehádzať odpad mimo plôch na to vyznačených. Netvrdím, že je to s tým poriadkom stále jednoduché, ale veď predsa snaha sa cení:) A keby sa takto snažili všetci ľudia (a teraz nehovorím len o hokejovom zápase), bolo by všade okolo nás určite o poznanie čistejšie. Verím tomu!