Vynikajúca rybačka na rieke Poprad

Na tento článoček sa chystám už niečo okolo 9-10 mesiacov… Málokedy odkladám post tak dlho, resp. ešte asi nikdy to tak dlho nebolo, ale nie vždy sa podarí… Minulé leto, ako každý rok, som počas prázdnin u babky vybehol s bratrancom na ryby. Predtým chytal iba on a ja som sa pozeral, ale také posledné dva-tri roky som si jednoducho musel kúpiť hosťovačku a vytiahnuť muškársku udicu z púzdra. Už ma prestalo baviť to pozeranie na tú úžasnú vodu plnú krásnych príležitostí v podobe jedinečných úlovkov… Tí z Vás, ktorí si myslia, že poslednou vetou som to trochu prehnal, asi ešte nikdy nezažili podobnú atmosféru ako má rieka Poprad. A tí, ktorí absolútne neveria snáď nasledujúcim príspevkom presvedčím…

Počas tejto rybačky som prvýkrát reálne vyskúšal lov na nymfu. Skôr som to už skúšal u nás na Hornáde, ale keďže som s týmto spôsobom lovu nemal absolútne žiadne skúsenosti a neveril som mu, vrátil som sa k svojej obľúbenej suchej muške.

Po pár vetách, ukážkach mušiek a fotografiách som sa predsa len nechal presvedčiť. Bratranec naviazal voľajaké “škaredé” napodobeniny húseníc, lariev a (vtedy) neviem čoho ešte a išli sme na to…

Prišli sme k vode, ktorú som si pár rokov dozadu pekne poobzeral. Navliekli gumáky a neoprény, rozbalili udice a naviazali mušky…

Táto rybačka začala pre mňa škaredou nehodou. Môj (asi) nalomený prút to pri jednom záseku o konár nevydržal… Ešteže môj šikovný bratranec to zobral do rúk a “vyčaroval” mi udicu späť – aj keď o takých 7 až 10 cm od špičky kratšiu. Možno ste si povedali, že som sa mal už vtedy na to vykašľať, ale opak bol nakoniec pravdou. Naviazali sme to ešte raz a už sme naozaj začali chytať…

Ja ako amatér som si naozaj vyskúšal krásnu rybačku. Pre ľudí, ktorí by s lovom na nymfu tiež radi začali poviem len toľko: silon 0,14 (pred to možno nejaký náväzec 0,18tky aby ste nemuseli veľa 0,14 previazovať), tri mušky – na spodok nejakú záťažovku, nejakých dvoch krivákov (zelený, sivý, červeno-fialovo-ružový, atď, atď) nad to – jeden väčší, druhý menší (ľahší), hádzať do prúdov, kde tušíte výskyt rybky a tvrdohlavé skúšanie a vymieňanie mušiek; pri každom zastavení šnúry popotiahnuť (seknúť) a ono to raz jednoducho príde… Viem, ak si posledné riadky prečítal niekto s viac odchytanými hodinami týmto spôsob, tak si musí o mne myslieť svoje… Ale ako základ to stačí. Viac informácií určite nájdete na www.muskari.cz.

Keď mi bratranec bližšie ukázal niektoré pekné miesta, ako a kam do nich nahodiť, úspech sa naozaj dostavil…

Na Popradke je známy hojný výskyt Lipňa tymiánového, aj naozaj veľmi pekných rozmerov. Niekedy to tu možno ide aj na úkor pstruha (veľkosťou), ale kto mal raz na udici lipňa, chápe aký je to zážitok. Samozrejme netvrdím, že krásne pstruhy v rieke Poprad nie sú. Práve naopak (neraz som bol svedkom súbojov s podobnými krásavcami). Avšak pri ich love už musíte mať určité “domorodé” skúsenosti a odchytané hodiny…

Btw, ak hovorím o dobrej rybačke, určite tu musím pochváliť aj miestny Rybársky zväz, ktorý má na tom tiež nemalú zásluhu. Nie v každom regióne Slovenska je to tak… Aj keď im možno musím trochu vytknúť obmedzenie lovu v okolí splavu pri “vojakoch” – neviem ako to presne volajú, avšak ešte pred pár rokmi som na tomto mieste zažil naozaj krásne chvíle (aj keď nie ako lovec). Ale páni zo zväzu asi vedia, prečo je to tak a rybári to v Poprade jednoducho rešpektujú (nezachádzam viac do podrobností, naozaj do toho úplne presne nevidím – ak sa nájde nejaký čitateľ z PP, nech napíše koment).

Pred koncom lovu som zabalil svoju muškársku udicu a vytiahol prívlačovku. Pár dorastencov pstruha za blyskáčom vybehlo, aj zopár pekných jedincov, ale nemal som šťastie…, avšak prihodilo sa mi aj to, čo som doteraz počul iba z rozprávania. Za rotačkou sa rozbehol lipeň. A dokonca iba o nejakú tú dĺžočku väčší ako ten môj spomínaný blyskáč. Fakt na neuverenie, ale naozaj sa to stalo…

Ale vrátim sa späť k rybačke. V podstate som už asi napísal aj dosť, tak ponúkam niekoľko osobných fotografií:

Na tejto rybačke sa zúčastnila aj moja priateľka, ale ako sme nakoniec zistili, rybolov asi nebude pre ňu… ešte že sme mali poruke nejaké tie časopisy a fotoaparát… aj takto sa jej chcem poďakovať a nielen za pekné fotografie, na ktorých by som sám seba v podobných pozíciách nenafotil:)

A keď už ďakujem, tak samozrejme aj za krásnu rybačku. Verím, že toto leto si niečo podobné s “bratránkom” zopakujem… a možno aj viackrát… A snáď spravíme aj viac fotografií, keďže na obrázkoch je len niekoľko rýb… Avšak pri desiatich náhodoch vyťahovať fotoaparát z nepremokavého vrecka tak 4-5 krát prestáva baviť aj toho najzanietenejšieho fotografa… 🙂

Čakám ohlasy na post…