Tak už nám to začalo

Každý, kto býva v jednej domácnosti s rybárom vie, že 16. apríla si dotyčný určite vyberá dovolenku (samozrejme, ak je to možné). Ja som si urobil voľno tri dni (16., 17., 18. apríla), aby som sa naplno a dosýtosti mohol venovať svojmu obľúbenému hobby – rybárstvu.

16. apríl je dňom, kedy sú všetci rybári ako bláznivý. Sviatok všetkých, ktorí lovia pstruhy, prišiel opäť po roku. Avšak už týždeň predtým rybári vybaľujú zo skríň udice, oprašujú nástrahy a chodia obzerať rybárske obchody, či sa na trhu neobjavila nová a zaručená novinka, na ktorú budú ryby stopercentne “brať”. Je ráno 6:00 a všetci stoja pri vode a robia svoj prvý náhod… Viem, pre normálneho človeka je to priam nepredstaviteľné, možno až šialené vstávať skoro ráno o štvrtej, aby sme sa dostali k vode. Ale ten kto to nevyskúšal, tak to nikdy nepochopí. Tiež som nebol výnimka, aj keď s tým vstávaním sme si to s kamarátmi tak trochu rozmysleli. K vode sme sa rozhodli ísť až okolo deviatej…

Ako prvý revír sme si vybrali Vodnú vyrovnávaciu nádrž Ružín. Počasie bolo zamračené, čo nám celkom vyhovovalo (aj keď nemusel až tak fúkať vietor). Po príchode sme si obuli gumené čižmy a hor sa k vode. Udice sme rozbalili na našom obľúbenom mieste neďaleko od miesta, kde sa do Ružína vlieva chovný potok Ružinok (keď hovorím neďaleko, myslím tým najmenej 100m, keďže do tejto hranice je pri potoku lov zakázaný). Pstruhy boli do vody nasadené pred necelým týždňom, čiže veľmi si nevyberajú – avšak samozrejme nevezmú všetko. Na zahájení vačšinou preferujem rotačné blyskáče a nejaký ten voblerík. Najčastejšie sú to Mepps Black Fury a od minulého roka aj XD. Najnovšie sa mi do rúk dostali rotačky, ktoré len tak v obyčajnom obchode nekúpite. “Rotační Třpytky” od českého výrobcu pána Vojáčka však rozoberiem určite v samostatnom príspevku, keďže ich chod a dráždivý pohyb zaujal nie len mňa, ale predovšetkým ryby. Odvážim sa povedať, že boli ešte úspešnejšie ako rokmi skúšané meppsky (o týchto nástrahách však až nabudúce).

Keďže po tejto sérii fotiek mal môj fotoaparát menšiu nehodu (ocitol sa na pár sekúnd vo vode), musel som ho nechať tak a modliť sa, aby vôbec ešte fungoval.

Okolo jednej-druhej poobede sme sa rozhodli vyskúšať ďalší revír – Hornád. Avšak tu sme sa zdržali len krátko, keďže na naše nástrahy ryby vôbec nezareagovali (avšak aj o tejto lokalite tu nejaký ten príspevok určite nájdete).

Na chvíľku sme sa rozišli (veď predsa treba aj jesť) a okolo tej štvrtej sme sa z našich domovov opäť zišli, aby sme vyskúšali aj tretí revír – Bukovec. A keďže ani tu sa nám do konca dňa už nedarilo, nedalo nám to a na druhý deň sme tu boli opäť.

17. apríla sme už však zvolili úplne inú zbraň. Na udice sme naviazali bubliny (alebo ak chcete Sbirá) a za ňu som naviazal mušku. A to už bola iná káva. Chvíľku som mušky striedal, avšak keď som sa trafil, už to pekne sypalo:) Fotoaparát som však ešte nechal doma – predsa len potreboval nejaký ten deň na rekonvalescenciu. Keďže rybky boli pri chuti, niekoľko z nich putovalo aj ku mne domov. Pri odchode nás ešte zastihla kontrola, páni revízori poprezerali doklady, a keďže bolo všetko v poriadku, išli sme domov.

18. apríla som išiel už iba sám. Opäť to bol Bukovec, keďže ho mám celkom blízko. Zvolil som taktiku z predošlého dňa a aj v tento deň fungovala (O Bukovci a o spôsobe lovu na tejto lokalite chystám tak isto samostatný príspevok, takže čítajte aj nabudúce:)). Bolo síce potrebné vymeniť mušku, ale keď som na koniec silonu naviazal tú správnu, rybári okolo sa iba nemo prizerali, ako na tretí náhod vyťahujem tretiu rybu (neberte to tak, že sa chvastám – aj keď to tak môže znieť:)). Potom však pri štvrtej zdolávanej rybe čosi povolilo. Nebolo to nič iné ako silon. Predsa len 14-tka bola na niektorom mieste oslabená a ja som tak prišiel o (v ten deň) superúspešnú mušku. Mojou smolou bolo to, že v krabičke bola muška tohoto typu iba jediná…

…Takže som musel improvizovať. asi hodinu som striedal mušky, dokonca som vyskúšal aj maličký twister (na to lovila väčšina kolegov vedľa mňa – často i úspešne). Avšak zábery stále neprichádzali. Keď už som strácal nádej, na koniec celého môjho systému sa dostala muška podobná tej z predchádzajúceho dňa. Pár náhodov a potom to prišlo. Pekný záber (podobné ako tie predtým), avšak na brehu sa ocitol pstruh, ktorý bol o niečo menší ako ostatné. Ale najzaujímavejšie na ňom bolo to, že mal dve chrbtové plutvy, teda jedna bola skôr na jednom jeho boku. Určite to mal vrodené a nemá veľkú šancu na prežitie, avšak tak trochu mi ho prišlo ľúto a putoval naspäť do vody. Veď si ho pozrite:

Touto zvláštnosťou som môj lov ukončil, keďže ma po troch dňoch relaxu čakali ešte nejaké povinnosti. Cestou domov som však držal fotoaparát v ruke a keďže som sa vybral pešo, niečo som aj nafotil.

Nech sa páči: